V predošlom článku o pohybe Jarka písala o tom, ako začať s pohybom, športom. Ako sa k nemu motivovať. Písala aj o tom, prečo sa vôbec rozhodnúť športovať.
Aj ja viem aké to je … rozhodovať sa.
Pamätám si, ako som hľadala pre seba vhodný pohyb, ktorý by mi vyhovoval. Časovo, finančne, mentálne … V tom čase som mala o 8-9 kíl viac a moje prvé kroky viedli do posilňovne. Nabrala som veľa svalovej hmoty a premenila trochu tuku, ale nič iné sa neudialo. Kilá sa ma držali, motivácia išla dole a musím povedať, že som sa aj tak pri behu na autobus riadne zadýchala. A potom …. chýbal mi čerstvý vzduch, sloboda pri pohybe, voľnosť …. Tak som sa postupne prepracovala k behu a bicyklovaniu.
Je však pravdou, že som potrebovala motiváciu … niečo, prečo som sa rozhodla trénovať a riadiť sa istými tréningovými pravidlami. Ja osobne som si vybrala výzvu, ktorou bol na začiatku košický polmaratón… Ale motiváciu si každý potrebujeme nájsť vlastnú. Môže to byť hoc len túžba nezadýchať sa pri dobiehaní na električku. Alebo túžba hrať sa s vnúčatami naplno, alebo s vlastnými deťmi, užívať si spoločný pohyb s priateľmi…
Potom prišiel na rad tréning … no s ním aj dilema, ktorú rieši mnoho z nás.
Kedy nám športovať, trénovať? Je ranné športovanie pre mňa lepšie alebo radšej sa mám športu venovať večer? Spálim ráno viac kalórií? … atď.
Množstvo otázok, na ktoré som v tom čase nedokázala nájsť odpovede a začala som experimentovať. Dnes už mám mnoho skúseností a preto sa v ďalších riadkoch s nimi rada podelím. Možno práve vám, čo začínate so športom pomôžu a ukážu vám cestu. Tomu sa veľmi poteším.
Teraz športujem v ktorúkoľvek dennú hodinu, aj keď musím uznať, že viac mi vyhovuje večerný tréning. Ale sú dni, kedy doslova vyhľadávam možnosť ísť trénovať skoro ráno.
Zistila som, že takýto ranný tréning je iný …. že potrebujem dodržiavať isté zásady, ktoré mi umožnia na jednej strane radovať sa z pohybu a na strane druhej mať z tohto pohybu aj dobré výsledky.
Ak sa snažím ráno veľmi intenzívne trénovať … nejde mi to … a preto je intenzita môjho tréningu miernejšia, taká pri ktorej sa síce zadýcham, ale stále som schopná rozprávať. Je to tým, že v noci moje telo pracuje, orgány fungujú a starajú sa o mňa a všetka energia, ktorú som prijala stravou večer sa do rána minie.
Akokoľvek by som chcela, príliš intenzívne športovanie hneď ráno by ma veľmi rýchlo unavilo a možno časom aj znechutilo.
Zriedkavo idem športovať ráno bez toho, aby som nezjedla aspoň kúsok banánu, alebo nevypila 2dcl energetického nápoja. To mi pomáha … aby som vládala a mala dosť energie na behanie okolo jazera a užívanie si ranného sviežeho vzduchu.
Po rannom tréningu, dbám na to aby som počas celého dňa pila dostatok tekutín a doplnila vydanú energiu.
Pred ranným tréningom dbám na dĺžku a kvalitu spánku. Obvykle spávam 7 až 8 hodín a ak toto dodržím viem, že ráno bude moje telo pripravené na tréning a s radosťou si môžem obuť tenisky a vyraziť na moje bežecké okruhy.
Postupne som pri tréningu začala sledovať aj dýchanie … Dlho som sa učila správne dýchať, cez bránicu do brucha a dopriať si tak kvalitné okysličenie. Potom je takýto tréning efektívnejší a dodá dostatok vnútornej pohody a optimizmu.
Na začiatku bolo pre mňa najnáročnejšie vytrvať … vydržať v pravidelnosti a pohybe. Bol to nový návyk, ktorý som si istú dobu musela naozaj starostlivo budovať. Mne osobne pomohlo písať si tréningový denník, do ktorého si aj dnes zapisujem poznámky o tom, ako sa mi trénovalo, aké som mala pocity. Stalo sa to pre mňa motivujúce a pribúdajúce kilometre mi pomáhajú udržiavať sa v tempe.
Je pravdou, že som sa nenarodila s teniskami na nohách, aj keď dnes by to tak mohlo vyzerať. Športu sa viac či menej pravidelne venujem od roku 1999. A tak dnes, mám o 8-9 kíl menej, ako som mala na začiatku, udržujem si kondíciu a pozitívnu náladu, viem ako odbúrať vlny stresu. Zdravá výživa, pitný režim a kvalitný spánok sú pre mňa neoddeliteľnou súčasťou môjho denného režimu.
Každý z nás sa potrebuje hýbať. Dopriať svojmu telu pohyb. Na svojich prednáškach o výžive často žartom hovorím, že ak by sme sa nemali hýbať, nikdy by nám nenarástli nohy. A bez športu si ťažko udržíme zdravie a vitalitu.
Univerzálny recept na športovanie neexistuje a môžem vám len odporučiť aby ste si na sebe vyskúšali, čo je pre vás najlepšie. Ak bude vaša motivácia správna a doprajete si čas aspoň 6-8 týždňov, sami to určite zistíte. Tak sa pohyb stane pre vás vášňou, záľubou a radosťou a nebude to len preto, že sa to „musí“ ….
Toto je moja osobná skúsenosť za 14rokov a viem, že to funguje. Sami sa presvedčte.
S chuťou do toho 🙂
