Ako to celé začalo?
Ako všetko veľké, začalo to nevinne. Ostatné dva roky sa moje telo rozhodlo meniť sa. Na niektorých miestach tela sa zviditelňoval tuk :). Nie veľmi, ale dokonale a nenápadne. Tu deko, tam deko a o chvíľku z toho bolo kilo a potom dve. Všetko ale samozrejme decentne, ako dáma. Navyše ma to nedesilo, veď moje BMI (22,3), ale aj podiel tuku a svalov boli v norme. Lenže … akosi to nevyzeralo dobre.
Skryť faldíky pod tričko nebol problém, avšak vnútorná nespokojnosť sa skrýva oveľa ťažšie.
Ako výživový kouč som vedela, že je len otázkou času, kedy sa to obráti smerom proti mne a kedy tých faldíkov bude viac a viac.
Podchvíľkou som premýšľala nad tým, kde robím chyby. Nebolo ťažké ich nájsť. Chýbal mi nielen dostatočný pohyb, ale systém evidencie stravy.
Plánovanie by ešte ušlo, lenže často som končila pri stereotype a potom, dovolila som si jesť dobroty, ktoré by som bežne mala zaraďovať oveľa striedmejšie.
Som čokoholička a navyše aj makoholička.
Milujem mak vo forme koláčikov a čokoládu kedykoľvek. Nie že by som si ich dopriala vo veľkých množstvách a kedykoľvek, ale kúsok tu, malý kúsok čokolády tam. K tomu oveľa vyšší príjem tukov, ako by vyhovovali môjmu typu metabolizmu a nízky príjem bielkovín. Ako človek s alergiou na mlieko a nechuťou jesť veľa mäsa a zanedbaným jedením rýb, ktoré síce milujem, ale … akosi vypadli z jedálnička, to spôsobilo nízky príjem bielkovín .
No a tuky? Máme dobu tukovú a ľudia šíriaci tento trend tvrdia , že zdravých tukov môžeme zjesť toľko, koľko sa do nás vojde. Našťastie takémuto trendu sme ani na blogu ani v našej poradni nikdy neuverili a neprepadli, ale … za hrsť orechov, avokádo, sardinky, parmezán, vajíčka … občas dobrá domáca klobáska, maslo atď atď.
Ale keď som to na začiatku mojej premeny zrátala, bol to niekedy dvoj až trojnásobok toho, čo v skutočnosti potrebujem.
No a niekde sa to uložiť musí 😀 najmä ak je aj pohybu málo.
Oslavy, príležitosti, pohár vínka alebo pivko. To už boli len záverečné body, ktoré keď som si spísala dali mi jasnú odpoveď.
Síce som jedla ako tak kaloricky (aj keď stávalo sa mi že aj veľmi málo), ale rozhodne to malo ďaleko od vyváženosti. A tak si moje telo začalo zákonite vytvárať zásoby a odoberať z toho, čo ho stálo energiu, teda svaly.
Uvedomovala som si každý deň, že s tým niečo musím urobiť. Ale často som spadla do pracovného kolotoča, cítila sa unavená, vystresovaná a nachádzala som si mnoho výhovoriek. Aj napriek tomu, že som začala študovať v Brne akreditovaný kurz Fitness Wellness trénera, nedokázala som sa sama presvedčiť, že niečo musím robiť.
Hlavný dôvod bol v chýbajúcej osobnej motivácii. Lebo ak sú hodnoty merania ešte v norme, nemusí byť osobná nespokojnosť motiváciou. Motivácia je niečo hmatateľné, niečo, čo si vieme živo predstaviť a vieme sa do toho pocitu ponoriť tak hlboko, až máme z toho zimomriavky.
Bolo to obdobie kedy som hľadala a nakoniec našla. Popri škole v Brne som začala opäť odoberať časopis Muscle & Fitness a narazila som na článok s Danou Škorpilovou. Poznáme sa cez Facebook (na toto sú sociálne siete úplne super), sledovala som s úžasom jej premenu v roku 2015 a už vtedy si hovorila, Je to neskutočné, čo so sebou po 50-ke urobila!!! A práve vtedy prišlo prvé šteklenie v žalúdku a husia koža. Toto dokázať! Urobiť zmenu, ukázať, že to ide za každých podmienok …. hmmm, to by bolo.
Potom už bolo len otázkou času, či do toho pôjdem. A koncom februára 2016 padlo rozhodnutie: Idem do toho, naplno!
Od toho dňa som nepochybovala, že to dokážem. Že sa „premením“. Chcelo to len plán, motiváciu, nastavenie a urobiť všetky kroky a opakovať ich každý deň.
Vždy je cesta. A verte mi, nikto ju nemá vydláždenú zlatými kockami. Nikto to nemá len tak, ako keď to spadne z neba.
Ale presvedčenie, že to ide a že to ide aj pri zdravotných obmedzeniach, ktoré mám aj ja (hypotyreóza, poškodenie členka, alergie na potraviny, astma …. atď) a pri vysokom pracovnom nasadení (niekedy 6 pracovných dní v týždni …) mi dalo možnosť dokázať to, čo som dokázala.
A na svojej ceste pokračujem. Uvidíme, čo všetko sa dá dokázať po 40ke za jeden rok. Moja #vyzva365 pokračuje ďalej.
A ja sa s vami postupne podelím o moje skúsenosti z prvých mesiacov premeny, s jedálničkom, s pohybovým plánom a všetkým, čo ma na mojej ceste stretlo.
Verím, že aj vás zmotivujem k zdravšiemu životu a osobnej spokojnosti.
Sledujte nás, postupne pribudnú ďalšie články s témou – Premena – #vyzva365 a od septembra aj špeciálny program na osobnú premenu každého, kto sa na to dá 😉
Ale to najdôležitejšie, čo vám chcem odovzdať na úvod je:
Nie je to ťažké, ani drina, ani odriekanie. Nič z toho som nezažila. Veď povedzte úprimne? Kto chce mať ťažké dni, kto hľadá drinu a odriekanie? Preto je mojou prvou radou jediné. Nebojte sa zmeny preto, lebo bolí alebo je to náročné, alebo je to ťažká drina. Ak to takto budete brať, bude to drinou a vydrží to len málokto.
Je to cesta, taká príjemná a zaujímavá na ceste za zdravím, spokojnosťou, sebavedomím a úspechom. A je pre každého z vás.
Pre porovnanie na úplný záver. Pri výške 166cm a veku 44 😉
Moje „vstupné dáta“ boli:
Hmotnosť: 61,5kg
Svaly: 41,4kg
Tuk: 16,0kg
Vnútrobrušný tuk: 40cm2
Moje „výstupné dáta“ po 3 mesiacoch boli:
Hmotnosť: 58,3kg
Svaly: 40,7kg
Tuk: 14,3kg
Vnútrobrušný tuk: 33cm
Takže celkový úbytok hmotnosti 3,2kg
Celkový úbytok tuku: 1,7kg
Celkový nárast spokojnosti, sebadôvery a hrdosti 100%
Na ceste mi pomáhali aj recepty z našich nádherných kníh. Viac nájdete na našom knižnom webe: http://mio.akosiuvaritzdravie.sk
