Vám sa asi nestalo, ale poznáte to možno z počutia. Existuje na niečo presný návod, projekt, predpis, plán, ktorý treba dodržať a ktorému aj na začiatku rozumieme, aj nás nadchne. Môžeme ním získať veľa výhod, dokonca také po ktorých sme dávno tíško túžili. Je nám aj jasné čo treba robiť, vidíme sa už v cieli, vieme o ľuďoch, ktorí to pred nami zvládli a obdivujeme ich. Máme skvelé pocity pri tej predstave, hreje nás pri srdiečku, naskakuje nám husia koža po celom tele a príde moment realizácie. Treba začať prvé kroky podľa osvedčeného návodu, treba osobnú aktivitu…
A tu sa to začne znovu!
Komplikujeme, robíme veci zložitejšie ako sú a zrazu sa vízia, ktorú sme na začiatku videli vytratila.
Ale prečo? Prečo zase začne byť všetko zložité? Prečo druhý áno a ja nie?
Zabudneme na dobré pocity, na zimomriavky, na splnený sen a cieľ. Pohotovo nájdeme zdôvodnenie prečo to nie je pre nás vhodné, že nemáme na to talent, nemáme toľko času…
Je to strach z úspechu?
Áno dobre čítate. Máme strach z úspechu, čo ak sa to podarí, čo ak budem úspešný a zmení sa mi život, budem musieť opustiť to čo mám. Čo na to moje okolie, kamaráti, susedia. Ako sa budem cítiť pred nimi. Roky robíme niečo zabehané, máme istotu, aj keď vnútri je veľká nespokojnosť, túžba po niečom novom, po väčšej kvalite. A predsa príde strach.
Čo ak sa to podarí?
Niektorí si pamätáme láskavé upozornenia z detstva: „len sa vystrkuj“, „nepútaj na seba pozornosť“, „čo si myslíš, že dokážeš?“, „uskromni sa“
To sú riadne brzdy do života!
Je to strach z neúspechu?
Tento strach poznám všetci. Až tak, že si často myslíme, že je prirodzené. Ale nie je to prirodzené, pokiaľ rozumieme tomu čo máme urobiť a máme pre to aj svoje dôvody, tak je tento strach neopodstatnený. A nie je to nízkym sebavedomím.
Sebavedomie má každý z nás! Na nás záleží, či ho pomenujeme nízke alebo vysoké.
Ako je možné, že na niečo máme vysoké sebavedomie a vzápätí máme nízke sebavedomie? Neveríme si a môže to súvisieť aj s afirmáciami z mladosti.
Prídu otázky „čo si pomyslia o mne keď zlyhám“, „čo budem robiť“, „prepadnem sa od hanby“ …
A zase môžeme povedať že nás ovládajú emócie a rozum je na ústupe. Radšej ostaneme v zlej situácii, tej ktorú už dobre poznáme, v nej už máme „istotu“ a to že sa môže výrazne zlepšiť, to emócie neriešia. Ostane len strach a nádej, že sa nezhorší. Veď …. Nádej umiera posledná. 🙂
Je to lenivosť?
Môžeme to aj pohodlnosťou nazvať. Žijeme si vo svojej zóne pohodlia a strach nám nedovolí ju opustiť. A ani myšlienka na niečo lepšie nepomáha. Mentálne si aj vieme predstaviť ako sa to dá dosiahnuť, ale naše emócie nás držia v „ istote zabehnutého života“
Stratiť denné pohodlíčko v kresle, na gauči a tváriť sa, že robím to čo chcem ja a tvrdiť že nemám čas, že mám niečo iné na práci a pritom nevidím aké výsledky to prináša často počujeme, že náš úspech leží hneď za hranicou našej zóny pohodlia. 🙂
Je to nízke sebavedomie?
Už som ho spomenula. Sebavedomie…pevná vôľa. Ako často počujete v rozhovoroch „ja nemám pevnú vôľu“ … „ on je sebavedomý, ale ja by som to nevedela“ … „na to si ja netrúfam“…. „to nie je pre mňa“….. a množstvo iných poznámok.
Všetci sme sa narodili sebavedomí. Nepochybovali sme o sebe. Krátku dobu po narodení sme ozaj robili to, čo sme chceli. A všetci sa tomu radovali. Každej malej zmene u nás, každému pohybu, úsmevu, každému nášmu prejavu, ale postupne nás usmernili čo je pre nás vhodné, dobré (ani to nekonzultovali s nami 🙁 ) A tak sme kráčali podľa niekoho pravidiel a veľká radosť z toho, že sme zvládli prvé kroky sa zmenila na zákazy „neskáč“…„nebehaj“… „seď a nevyrušuj“
Keď sa nad tým zamyslím, že sebavedomie je to , čo si o sebe myslím, tak sa teším, že som sa až sem dostala a môžem môj „program“ v hlave meniť.
Spomeňte si na jednu dve veci, ktoré ste sami v živote dosiahli. Možno už máte vodičák, možno ste sa naučili plávať, možno ste sa naučili chodiť, možno ste zvládli sami cestu vlakom na internát, možno ste si sami kúpili rifle, možno ste si sami zadali telefónne čísla do nového aparátu, možno…
Áno sú to maličkosti, ale bez vôle a sebavedomia by ste to neurobili. Lenže pri týchto činnostiach ste si nekomplikovali jednanie svojimi myšlienkami. Či sa dá naučiť chodiť, či sa dá naučiť plávať, ako nastúpim do vlaku a kde si sadnem a kde vystúpim, či zvládnem šoférovanie a skúšku…
Mali ste správnu motiváciu, vlastnú motiváciu. Vedieť chodiť, môcť šoférovať auto, mať nové pekné rifle, dostať sa včas na internát, vedieť obsluhovať nový telefón…
Takže nie pevná vôľa, ale správna motivácia rozhoduje o tom, čo robíme.
Motivovať sa môžeme aj nechať, ale to neprinesie „ pevnú vôľu“, len vlastná silná motivácia vám pomôže dostať sa do cieľa, len vaša motivácia a silné odhodlanie urobiť to vo vás prebudí sebavedomie a budete mať dosť vôle urobiť to.
Môžete sa motivovať pozeraním finále tenisu vo Wimbledone a snívať o úspechu, sláve a aj peniazoch s tým spojených, ale to je motivácia zvonku. Pokiaľ nemáte vlastnú vnútornú motiváciu, vlastné dôvody prečo to všetko chcete, nenájdete pevnú vôľu potrebnú k dennému tréningu a tak prídu často vety?: „no peniaze síce zarobia, ale čo z toho, veď sú celý rok na cestách, čo rodina …“
To sú prvé výhovorky a tzv. seba obhajovanie. Ak to často opakujeme uveríme tomu a ostaneme sedieť doma a už sa vlastne ani neoplatí ísť aspoň raz za týždeň trochu zahrať tenis s kamarátom. Len tak, pre potešenie.
Je to to čo si nedoprajeme?
A toto je veľká téma, o ktorej sa veľmi nehovorí. Všetko zo všetkým súvisí. Kto uverí, že môže dosiahnuť všetko po čom túži, ten už spolovice vyhral. Už len musí pridať vlastnú aktivitu a nestratiť cieľ z očí.
Kto uveril vetám: „to nie je pre teba“… „to si ty nemôžeš dovoliť“… „vyskakuj len do výšky svojho platu“… „nenarodil si sa so striebornou lyžičkou“… „čert len na veľkú kopu“… „bohatí budú vždy bohatí“… „pozri čo sme dosiahli prácou! je ti zle!?“ … „na to ja nemám“…. a doplňte si svoje, čo ste počuli o svojom okolí.
Myslíte si, že výrobca nového Mercedesu vie kto si ho kúpi? Nevyrába ho na objednávku (okrem špeciálnych úprav) a v autosalóne stačí aby ste si vybrali, zaplatili a nik nebude skúmať, vašu minulosť a kto ste, alebo či ste hodný takého auta, lebo vo vašej rodine nikto také nemal. Ani diamantové šperky, ktoré sú vo výklade nebudú protestovať, že si ich chcete kúpiť práve Vy. Je im jedno vaša minulosť, vaša výchova a aj vaše sebavedomie…
Neprispôsobujte sa okoliu, ani rodine, ani partnerovi a ani priateľom. Pri vašich túžbach a snoch… Sú vaše a tým, že sebe doprajete a budete spokojný, tým pomôžete okoliu.
Tým, že budete na úrovni na akej vás chce vaše okolie, tým nepomôžete nikomu a seba môžete potom označiť bez pevnej vôle a s nízkym sebavedomím.
Preto pozor na to koho počúvate, s kým riešite otázky svojho života a komu sa prispôsobujete
Všetko čo si vieme predstaviť dosiahneme, za predpokladu, že preto urobíme čo treba.
Nie preto, že je to ťažké si netrúfame, ale preto, že si netrúfame je to ťažké. Seneca
PS: O chvíľku nájdete na našom blogu jedno vynikajúce interview s life koučkou – Janette Šimkovou s ktorou sme sa rozprávali na tému:
Emočné prejedanie. No popri tom sme nakusli aj tému sebavedomia, motivácie 🙂
To, ako vyzeráme, ako sa cítime je našim vlastným rozhodnutím, je to spôsob ako prekonať strach …
